Title | Xdinforme previo 7 D313 transistor bipolar npn |
---|---|
Author | Luis Zavala Velasque |
Course | Calculo IV |
Institution | Universidad Nacional Mayor de San Marcos |
Pages | 11 |
File Size | 553.8 KB |
File Type | |
Total Downloads | 22 |
Total Views | 119 |
Download Xdinforme previo 7 D313 transistor bipolar npn PDF
Facultad de Ingeniería Electrónica, Eléctrica y Telecomunicaciones
APELLIDOS Y NOMBRES:
N° DE MATRICULA:
Zavala Velasque Luis Fermín 18190324
CURSO:
TEMA:
DISPOSITIVOS ELECTRONICOS
EL TRANSISTOR BIPOLAR NPN.CARACTERÍSTICAS BÁSICAS ( D313 )
INFORME:
FECHAS:
PREVIO
REALIZACION :
NUMERO: 07
Miércoles 13/11/2019
GRUPO: NUMERO:
L17
NOTA:
ENTREGA:
Miércoles 20/11/20 19 PROFESOR:
HORARIO:
4-6 pm
Ing. Luis Paretto
INFORME PREVIO Nº7 I.
RESOLUCION TEÓRICA DE LOS SIGUENTES CIRCUITOS:
Trabajamos con el transistor D313
POLARIDAD: NPN MATERIAL: Silicio (Si) GANANCIA DE CORRIENTE (β) min= 60
Datos del circuito:
Re=220Ω Rc=1kΩ R1=56KΩ R2= 22KΩ. Vcc= 12v
Hacemos el equivalente de Thevenin del circuito:
Rb = (R 1+ P1)× R 2 R 2× Vcc V= (R 1+ P 1)+ R 2 (R 1+P 1)+ R 2
Con este nuevo circuito procedemos a realizar las operaciones de las siguientes tablas. OBSERVACIÓN: El transistor D313 está hecho de SILICIO y es NPN, entonces su VBE (activa) y su “β” es respectivamente: VBE= 0.6v
β=60.
TABLA 2 (Para P1 = 0 Ω y R1 = 56k Ω) Ib = 95 µA
Hallando el Rb: Rb =
R1×R2 R 1+ R 2
Rb =
56 K × 22 K (56+ 22) K
Hallando Ic:..( Ic = Ib×β) Ic = (95 µA)(60) Ic = 5.795 mA
Rb = 15.794k Ω
Vcc= Ic×Rc + VCE + Ic×Re
Hallando el V: V=
V=
VCE=Vcc – Ic (Rc+Re)
R 2 ×Vcc R 1+ R 2
VCE = 12 – (5.795×
VCE = 4.9301 v
Hallando Ib:
Ib=
10−3 ¿
(1000+220)
22 k ×(12) (56+ 22) k
V = 3.3846 v
Ib=
Hallando VCE: (Ic = Ie)
Hallando VE: VBE = VB - VE……. (VB = V)
V −V BE Rb+ ( β +1 ) ℜ
VE = V - VBE VE = 3.3846 – (0.6)
3.384 −( 0.6 ) 15.794 × 103 +( 60 + 1) 220
VE = 2.7846 v
Valores (R1= 56K Ω)
IC (mA.)
Ib(uA.)
β
VCE(v.)
VBE(v.)
VE(v.)
Teóricos
5.795
95
60
4.9301
0.6
2.7846
TABLA 3 (Para P1 = 0 Ω y R1 = 68k Ω)
Ib = 77.688 µA
Hallando el Rb: Rb =
R1×R2 R 1+ R 2
Rb =
68 K ×22 K (68+ 22) K
Rb = 16.623k Ω
Ic = (77.688 µ) (60) Ic = 4.661mA
Hallando el V: V=
R 2 ×Vcc R 1+ R 2
V=
22 k ×(12) (68+ 22) k
Ib=
Ib=
V −V BE
Hallando VCE: (Ic = Ie) Vcc= Ic×Rc + VCE + Ic×Re VCE=Vcc – Ic (Rc+Re) VCE = 12 – (4.661× (1000+220)
10−3 ¿
VCE = 6.313 v
V = 2.934 v Hallando Ib:
Hallando Ic:..( Ic = Ib×β)
Hallando VE: VBE = VB - VE……. (VB = V)
Rb+ ( β +1 ) ℜ
VE = V - VBE
2.934 −(0.6 ) 16.623 ×10 3+ ( 60 + 1) 220
VE = 2.934 – (0.6) VE = 2.334 v
Valores (R1= 68K Ω)
IC (mA.)
Ib (uA.)
β
VCE (v.)
VBE (v.)
VE (v.)
Teóricos
4.661
77.688
60
6.313
0.6
2.334
TABLA 5
(Para P1 = 100K Ω y R1 = 56k Ω)
Rb =
(R 1+ P1)× R 2 R 1+ P 1+ R 2
Rb =
156 K × 22 K (56+ 100 + 22)K
Rb = 19.2808k Ω
Hallando el V:
Hallando el Rb:
V=
R 2× Vcc R 1+ P 1+ R2
V=
22 k ×(12) (56+100+22)k
V = 1.483 v
Hallando Ib: Ib=
Ic = (27.002 µ) (60)
V −V BE Rb+ ( β +1 ) ℜ
Ic = 1.620mA Re=220
Hallando VCE: (Ic = Ie) Ib= Vcc= Ic×Rc + VCE + Ic×Re 1.483−( 0.6 ) 19.2808 ×10 3+ ( 60 + 1 ) 220 Ib = 27.002 µA
VCE=Vcc – Ic (Rc+Re) VCE = 12 – (1.620×
−3
10 ¿
(1000+220)
Hallando Ic:..( Ic = Ib×β)
VCE =10.0236 v
(Para P1 = 250K Ω y R1 = 56k Ω)
Hallando el Rb: Rb =
(R 1+ P1)× R 2 R 1+ P 1+ R 2
Rb =
306 K × 22 K (56+ 250 + 22) K
Rb = 20.524k Ω
Hallando el V: V=
R 2× Vcc R 1+ P 1+ R2
V=
22 k ×(12) (56+250+22)k
V = 0.8048 v Hallando Ib:
Re=220
Ib=
V −V BE Rb+ ( β +1 ) ℜ
Ib=
0.8048−(0.6 ) 20.524 × 103 +( 60 + 1) 220
Ib = 6.0334 µA Hallando Ic:..( Ic = Ib×β) Ic = (6.0334 µ) (60) Ic = 0.3620 mA Hallando VCE: (Ic = Ie) Vcc= Ic×Rc + VCE + Ic×Re VCE=Vcc – Ic (Rc+Re) VCE = 12 – (0.3620× (1000+220)
VCE = 11.558 v
10−3 ¿
(Para P1 = 500K Ω y R1 = 56k Ω)
Hallando el V: V=
R 2× Vcc R 1+ P 1+ R2
V=
22 k ×(12) (56+500+22)k
V = 0.4567 v Hallando Ib:
Re=220
Ib=
V −V BE Rb+ ( β +1 ) ℜ
Ib=
0.4567−( 0.6 ) 21.162 ×103 + ( 60 + 1) 220
Ib = -4.1437 µA Hallando el Rb: Rb =
(R 1+ P1)× R 2 R 1+ P 1+ R 2
Rb =
556 K × 22 K (56+500+22)K
Rb = 21.162k Ω
Hallando Ic:..( Ic = Ib×β) Ic = (-4.1437 µ) (60) Ic = -0.2486 mA Hallando VCE: (Ic = Ie) Vcc= Ic×Rc + VCE + Ic×Re VCE=Vcc – Ic (Rc+Re) VCE = 12 – (-0.2486× (1000+220)
VCE = 12.303 v
−3
10 ¿
(Para P1 = 1M Ω y R1 = 56k Ω)
Hallando el V: V=
R 2× Vcc R 1+ P 1+ R2
V=
22 k ×(12) (56+ 1000 + 22) k
V = 0.245 v Hallando Ib: Hallando Rb: Rb =
Rb =
(R 1+ P1)× R 2 R 1+ P 1+ R 2 1056 K × 22 K (56+ 1000 + 22)K
Ib=
V −V BE Rb+ ( β +1 ) ℜ
Ib=
0.245−( 0.6 ) 21.551 ×103 + ( 60 + 1) 220
Re=220
Ib = -10.1512 µA
Rb = 21.551k Ω Hallando Ic:..( Ic = Ib×β) Ic = (-10.1512 µ) (60)
Ic = -0.6090mA Hallando VCE: (Ic = Ie) Vcc= Ic×Rc + VCE + Ic×Re VCE=Vcc – Ic (Rc+Re) VCE = 12 – (-0.6090× (1000+220)
VCE = 12.742 v
−3
10 ¿
Procedemos a llenar la tabla con los datos teóricos obtenidos:
II.
P1
100K Ω
250K Ω
500K Ω
1M Ω
Ic(mA)
1.620
0.3620
-0.2486
-0.6090
Ib(uA)
27.002
6.0334
-4.1437
-10.1512
VCE (v.)
10.0236
11.558
12.303
12.742
CONCLUSIONES:
La variación del potenciómetro genera cambios en la ganancia de corriente y voltaje.
Aumentar el valor de la resistencia no genera mayor ganancia pero disminuye la estabilidad en un amplificador.
Se busca tener una buena ganancia y estabilidad....